Nebudú Vám lhát

1. června 2016 v 19:50 | Evanska |  Jednorázovky

Na žiadosť mojej kamošky Ľubky - patrí Ti aj venovanie!
Enjoy! ;-)

ps: Je "ultra" dlhá! :D





S hlbokým povzdychom som zavrela hrubú knihy elixírov, prstami označujúc strany, kde som prestala čítať, a pozrela von oknom. Husto snežilo, okno bolo z väčšej časti primrznuté a zahmlené, ale aj napriek tomu som dokázala rozoznať drobné postavy študentov. Väčšina z tých, ktorí sa rozhodli zostať na Rokforte aj cez Vianoce, si užívala voľno a obrovskú nádielku snehu. Ja, ako siedmačka a hlavná prefektka, som také šťastie ale nemala. Učenia a úloh sme mali nad hlavu, čo bol jeden z hlavných dôvodov, prečo som sa tieto sviatky rozhodla zostať v škole. Tým druhým bol zhoršujúci sa vzťah s Petuniou, ktorá sa tento rok chystala pozvať k nám na večeru svojho snúbenca. Nemala som chuť klamať o svojej škole a celý čas mlčať, pretože čokoľvek poviem, je vždy zle. A zároveň som aspoň raz chcela zažiť rokfortské Vianoce, keďže som tu nikdy predtým nezostala.
Jediné, čo ma hnevalo, bolo, že tu nezostala žiadna z mojich kamarátok. Alice bol pozvaná na večeru ku Frankovi, čo nemohla ani nechcela odmietnuť, Mary má rodičov muklov a tak prirodzene s nimi chce stráviť čo najviac času v tejto škaredej dobe (čo bol zvyčajne aj pre mňa rovnaké).
A Marlene mala dnes rande.
"Čo tu budeš sedieť sama? Poď k nám na izbu!"
Nikdy predtým som v chlapčenskej izbe nebola, teda nie tak, že by som tam aj zostala. Zvyčajne som len nakukla dnu, zagúľala oči nad bordelom, zistila, čo som potrebovala vedieť a odišla preč. Zostala som vcelku prekvapená, že ten neporiadok nie je až taký strašný v porovnaní s naším.
"Tak na toto si musíme štrngnúť!" zvolal Sirius po tom, čo som sa usadila na jednej z postelí. Podľa toho, že ako jediná bola popostielaná, usudzujem, že Remusovej.
Nechápala som, kam tým mieri. "Prečo?"
"Lily Evansová v našej izbe, predsa!" ozrejmil a tváril sa, ako keby sa tým všetko vysvetľovalo.
"Tváriš sa, ako keby to bol váš sen alebo čo," zasmiala som sa.
"Jedného z nás určite," zamrmlal Sirius potichu, nie však dostatočne na to, aby som to nezachytila. James ho za to prepálil pohľadom. Ja som radšej sklopila oči a neznášala svoju pokožku za to, že sa tak rada červená.
Peter vzal Siriusovu výzvu doslovne. "No tak otváraj!" pokynul ho.
"Nejaký si nedočkavý, Červochvost."
Sirius teatrálne vstal a s gestom "rozkaz šéfe!" smerom k Petrovi sa začal prehrabávať v skrini.
"Vždy ma zaujímali tie vaše prezývky. Ako vznikli?" opýtala som sa so záujmom, otáčajúc sa najmä na Jamesa.
"To je jedno zo záškodníckych tajomstiev," ospravedlňujúco sa na mňa usmial. "Ale ak sa opýtaš neskôr, možno aj dostaneš odpoveď."
Sirius si mrmlal sám pre seba. "Hmm, toto asi radšej nie, medovina nie, tá je slabá, a čo toto?" Tú poslednú časť už adresoval nám. "Šetril som si to na špeciálnu príležitosť, ale... veď toto jedna je," a na dôvažok žmurkol mojim smerom.
Zasmiala som sa, nechápala som, čo je na tejto príležitosti také špeciálne, ale budiš. "Tak prečo si sa nakoniec rozhodol?"
"Ohnivá whisky s príchuťou karamelu."

"Prečo si vlastne tento rok zostala na Rokforte, Lily?" opýtal sa ma Remus. Postrehla som Jamesov pohľad a usmiala som sa naňho. Tú istú otázku sa ma už spýtal.
"Viac menej kvôli škole," a podgurážená (podporená) rozlievajúcim sa teplom v žalúdku som dodala. "A kvôli sestre. Veľmi spolu nevychádzame a pozvala k nám na večeru svojho snúbenca, čo je kus vola, tak som si povedala..." preglgla som, "že tu strávim krajšie sviatky."
"Rodina," zašomral Sirius. Vzťahy v Siriusovej rodine boli dobre známe po celej škole. Už len zaradením do Chrabromilu si sám spečatil osud. Veľmi dobre som ho chápala.

Tá moja hrdosť. Jasné, že za udalosti toho osudného večera nemohol iba alkohol.
S alkohol to nemalo nič spoločné. Čo? Predsa to, že sme skončili trochu inak, ako sme plánovali. Teda, aspoň ja. Neviem, aké mal James úmysly, ale čisté asi neboli. Skrátka sa večer skončil Siriusovým smiechom. A ja som zase skončila v Jamesovom objatí. Nielen v objatí. Ale to si, asi už aj domyslíte. Opisy si radšej nechám pre seba. Alkohol, viete ako. Ja taká predsa nie som.
Nakoniec mal Sirius predsa len pravdu. Bola to špeciálna príležitosť. Alebo ten hnusák vie, ako ju vytvoriť.
Len úbohá Marlene, ktorá skoro umrela od strachu, že ma uniesli, zabili alebo znásilnili (a nebola ďaleko od pravdy, hoci počíta sa to za znásilnenie, keď sa nebránite?). Hoci neskôr som ju už vôbec neľutovala, keď takmer umrela od smiechu. Takže sa skoro stal vrah zo mňa. Ale komu na tom záleží? Ja som bola spokojná práve tam, kde som bola. - na spomínanom mieste a spoločnosť mi nechýbala. Čo sa tej zvyšnej týka, tú som veselo ignorovala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ľubika Ľubika | 7. června 2016 v 22:46 | Reagovat

Krásne si sa vyhla tým detailom čo najviac zaujímajú :D opäť raz skvelá poviedka s mojím milovaným párom <3

2 Ľubika Ľubika | 7. června 2016 v 22:47 | Reagovat

A ešte ten klusovský názov :*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama