Istá osoba mi raz povedala, že na mojom blogu nenašla žiadnu Dora/Remus poviedku. Okej, istá osoba, naprávam to. Na konci je to možno síce romantika, ehm, stredne ťažké kalibru, ale chápete, sú Vianoce a vtedy popri všetkých tých rozprávkach v telke, je každý nakrknutý veriť v šťastné konce. Tak som v tejto poviedke aj ja Dore a Remusovi dopriala šťastný koniec. A viete čo? Veď aj ten ich bol kvázi šťastný - navždy spolu. Dokonca aj podľa pravidiel rozprávok :D :)Takže Tonksie, toto je pre teba :)
btw. Šťastný Nový rok :)
btw. Šťastný Nový rok :)
Nervózne som sa posunul na stoličke trochu viac dopredu. Dora sa ku mne otočila, v očiach lesk a spýtavý pohľad. Usmiala sa a keď som sa pousmial aj ja, hoci zrejme trochu kŕčovito, opäť sledovala svadobný obrad. Na prste si krútila obrúčku a stále sa usmievala. Zachytil som Mollin pohľad, no ona ihneď predstierala, že sa nedíva na mňa, ale do diaľky ponad moju hlavu.
Povzdychol som si. Museli sme vyzerať ako zvláštny pár, keď Dora vedľa mňa priam žiarila šťastím, kým ja... ja som veci videl reálne. Videl som, aký som pre ňu nebezpečný a nevhodný, ako sú aj jej vlastní rodičia sklamaní voľbou svojej jedinej dcéry, ako pri mne premárňuje svoj život a ako som z nej spravil vyvrheľa spoločnosti, zvlášť v tejto dobe.
Pre ňu ten útek z Harryho oslavy bol len niečím, čo sme proste museli urobiť, aby sme nenarušili atmosféru. Pre mňa to bola ukážka toho, čo som jej spôsobil a ďalší dôvod na dlhom zozname, ktorý čoraz viac potvrdzoval, že som spravil chybu, keď som si ju vzal.
No zároveň, keď sa ku mne pritisla, chytila ma za ruku, pobozkala ma... Občas bolo ťažké brániť sa jej vplyvu a jej pohľadu na svet. Niekedy, hoci len na krátky okamih som mal pocit, že možno to celé nie je až také zlé. Že možno majú pravdu.
You call to me, and I fall at your feet
How could anyone ask for more?
And our time apart, like knives in my heart
How could anyone ask for more?
How could anyone ask for more?
And our time apart, like knives in my heart
How could anyone ask for more?
Zavolala si na mňa a ja som padol k tvojim nohám
Ako by niekto mohol pýtať ešte viac?
A ten čas, keď sme neboli spolu, ako nože v mojom srdci
Ako by niekto mohol pýtať ešte viac?
A ten čas, keď sme neboli spolu, ako nože v mojom srdci
Ako by niekto mohol pýtať ešte viac?
Všetka zlosť vo mne vrela. Ako sa opovažuje...? Nemá poňatia... Sotva som si uvedomoval, čo robím, prútikom som mieril na Harryho, ozvala sa hlučná rana a Harryho odhodilo k stene. Musel som odtiaľ odísť, nedokázal som sa dívať do jeho tváre, vidieť jeho hnev a sklamanie. Ďalšie sklamanie ďalšieho človeka. Nebolo ich už dosť?
Chvatne som sa odmiestnil domov, do prázdneho domu, no Harryho hlas sa mi stále ozýval v hlave. Zbabelec. Zbabelec. Krv v sluchách mi stále hlučne búšila, no zrýchlený dych sa postupne začínal normalizovať. Počiatočný hnev zo mňa pomaly vyprchával, hoci vo vrecku som stále pevne zvieral prútik. Ako si dovoľuje...? Nevie, čo to znamená byť monštrum, nevie, aké to je mať život zatienený temnou stránkou seba, ktorá dopadá aj na iných a dopadla by aj na to nevinné dieťa... nevie, aké to je byť opovrhovaný ľuďmi...
Ale vie, aké to je vyrastať bez rodičov...
Cítil som sa zmietaný všetkými pocitmi a argumentmi, nevedel som, čo mám robiť, pretože všetko, čo sa mi doteraz zdalo ako úplne správne, už ako také správne nevyzeralo...
But if there's a pill to help me forget,
God knows I haven't found it yet
But I'm dying to, God I'm trying to
God knows I haven't found it yet
But I'm dying to, God I'm trying to
Ak existuje liek, ktorý by mi pomohol zabudnúť
Boh vie, že som ho ešte nenašiel
Ale zomieram len preto, Bože, pokúšam sa
Hodnú chvíľu som len hľadel na bielu stenu oproti ako bez zmyslov. Dorine slzy, vyčítavé pohľady všetkých okolo, Harryho slová... pocity, spomienky, myšlienky a nič, absolútne nič sa nechcelo zlúčiť dokopy. V hlave mi trešťalo, srdce prudko bilo ako po rýchlom behu. Možno prvýkrát v živote som túžil po splne a čakal na premenu. Pretože jediné, čo som chcel, bolo nerozmýšľať. Zabudnúť.
Nikdy by som si nepomyslel, že muž, ktorý ma učil bojovať proti prízraku, je zbabelec.
Ďalší nával zlosti. Päsťou som udieral do steny. Zbabelec? Cítil som sa, ako keby ma niekto udrel do tváre a ja som naňho len vzdorovito hľadel a odmietal priznať, že možno má pravdu.
'Cause trying not to love you, only goes so far
Trying not to need you, is tearing me apart
Can't see the silver lining, from down here on the floor
And I just keep on trying, but I don't know what for
Trying not to need you, is tearing me apart
Can't see the silver lining, from down here on the floor
And I just keep on trying, but I don't know what for
pretože pokúšať sa nemilovať ťa len zašlo ďalej
pokúšať sa nepotrebovať ťa ma trhá na kusy
odtiaľto zo zeme nevidím žiadnu útechu
a len sa ďalej pokúšam, ale neviem prečo
Už to bolo niekoľko mesiacov, čo sme sa videli naposledy. Ona žila u mamy. Ja som sa sám pretĺkal, kade sa len dalo. V čase, kedy by sme mali byť spolu. Žiť každou minútou, ktorú máme, pretože zajtra ju mať nemusíme. Každým kopnutím nášho nenarodeného dieťaťa. A namiesto toho...
Namiesto toho sme každý len prežívali. Osobitne. A čakali, čo sa stane zajtra. A či nejaké zajtra vôbec bude.
Ja som žil pre rád, teda pre to, čo z neho zostalo. Snažil som sa, ako sa len dalo, ale mali sme čoraz viac problémov a bolo čoraz ťažšie vôbec sa o niečo pokúšať. Riskovali sme vlastné životy ešte viac ako predtým , no predtým sme videli nejaký výsledok. Teraz ním bola len čoraz väčšia beznádej a chuť vzdať sa. Bolo nás málo a boli sme príliš slabí. A bolo ťažké dodať nádej druhým, keď chýbala aj nám.
'Cause trying not to love you
Only makes me love you more
Only makes me love you more
Only makes me love you more
Only makes me love you more
pretože pokúšať sa nemilovať ťa
spôsobilo len to, že ťa milujem ešte viac
spôsobilo len to, že ťa milujem ešte viac
No najhoršie to bolo v noci, keď som prišiel domov a bol sám. Strach, na ktorý som cez deň nemyslel, sa s príchodom tmy nedal odohnať. Je v bezpečí? Sú v poriadku? Je na nej už vidieť znaky tehotenstva?
And this kind of pain, only time takes away
That's why it's harder to let you go
And nothing I can do, without thinking of you
That's why it's harder to let you go
That's why it's harder to let you go
And nothing I can do, without thinking of you
That's why it's harder to let you go
a túto bolesť, len čas môže vziať preč
to preto je ťažšie nechať ťa ísť
a nič nemôžem urobiť bez toho, aby som na teba nemyslel
to preto je ťažšie nechať ťa ísť
Ale potom... videl som Xena Lovegooda, ako sa zbláznil pre to, že mu smrťožrúti uniesli dcéru. Čo všetko dokázal urobiť len preto, aby mu Lunu späť vrátili. Bolo to pre mňa ako facka. Cítil som sa ako fackovací panák, ktorý dostával jednu facku za druhou. A nebránil som sa. Pretože jednu veľkú som sám uštedril. A to osobe, ktorú milujem.
To šialenstvo, ktoré sa zračilo v Xenových očiach... Zabudol celkom na všetko, len aby mal Lunu opäť doma. Živú a zdravú. A ja... moje vlastné dieťa...
Dora mala v niečom pravdu. Už naozaj nezáležalo na tom, či som vlkolak, humusák alebo zradca krvi. Teraz už nie. Všetci sme boli zatratenci, vyvrheľmi spoločnosti. Jediné, na čom malo záležať, bolo byť spolu...
But if there's a pill to help me forget,
God knows I haven't found it yet
But I'm dying to, God I'm trying to
God knows I haven't found it yet
But I'm dying to, God I'm trying to
Ak existuje liek, ktorý by mi pomohol zabudnúť
Boh vie, že som ho ešte nenašiel
Ale zomieram len preto, Bože, pokúšam sa
Ale Dora nebola jediná osoba, s ktorou by moja rozlúčka nebola práve taká, že by som to neľutoval, keby sa niečo stalo. O Harrym, Ronovi a Hermione nemal nik žiadne správy. Bol som si istý, že sú nažive, pretože o smrti Harryho Pottera by Voldemort okamžite informoval verejnosť. No predstava, že som tam, kdekoľvek sú, mohol byť s nimi... mohol by som im pomôcť. Zišli by sa im skúsenosti niekoho staršieho, nielen z hľadiska znalostí kúzel. Traja sedemnásťroční. Mágia, o ktorej nemajú ani potuchy, že vôbec existuje. A pre mňa spôsob, ako ujsť pred vlastnými chybami a byť pritom užitočný. Ideálny vzorec na riešenie spletitej a bolestivo ťažkej rovnice. Len s jedinou chybou pri rátaní - vynechal z toho všetkého jednu osobu. Doru.
A v týchto časoch... Už som zažil nadvládu Voldemorta, no vtedy som bol mladý, slobodný, bez záväzkov a sám. A hoci som bol teraz rovnako sám, bol som opatrnejší, pretože cena bola pre mňa vyššia. A to, že som ju nechal tak neznamenalo, že pre mňa nemala rovnakú hodnotu.
So I sit here divided, just talking to myself
Was it something that I did?
Was there somebody else?
When a voice from behind me, that was fighting back tears
Sat right down beside me, and whispered right in my ear
Tonight I'm dying to tell you
Was it something that I did?
Was there somebody else?
When a voice from behind me, that was fighting back tears
Sat right down beside me, and whispered right in my ear
Tonight I'm dying to tell you
Tak tu sedím rozoklaný, rozprávajúc sa sám so sebou
Bolo to niečím, čo som urobil?
Bol tu niekto iný?
Bol tu niekto iný?
Keď hlas spoza mňa, ktorý bojoval so slzami
Si sadol vedľa mňa a zašepkal mi do ucha
Dnes večer zomieram, len aby som ti povedal
Tvárila sa, akoby nevedela, či sa mi má hodiť do náručia alebo mi zabuchnúť dvere pred nosom. Zúfalo som dúfal v prvú možnosť, hoci mi bolo jasné, že ani tisíc ospravedlnení nevymaže bolesť ani nevráti čas.
Ona mi dala všetko, vzdala sa pre mňa všetkého - kariéry, postavenia a dokonca aj rodiny a ja... som to nakoniec všetko zahodil. Áno, mal som síce dobrý dôvod, a to ochrániť ju predo mnou samým a dať jej akúsi možnosť vrátiť to stratené, ale aj tak ma bolelo, že som odišiel. No ešte viac ma bolelo, že to bolelo aj ju.
Nedokázal som zniesť pocit, že by som svojím prekliatím mohol nakaziť aj niekoho iného. Už to, že táto časť mňa zasahovala aj ju, prekračovalo hranice, ktoré nikdy nemali byť prekročené, nie to ešte nevinné dieťa... Ale ju to zasahovalo "len" tým, že ju odsudzoval svet, ale to dieťa... ak by sa aj stal zázrak a to dieťa by to nezdedilo... veď kto by chcel otca vlkolaka?
Nedokázal som sa s tým zmieriť a jediným riešením bolo odísť. Alebo skôr jediným rozumným riešením...
Ale háčik bol v tom, že som nedokázal ani žiť bez nej. Opustil som ju, nechal som ju samú, poškvrnenú mojím prekliatím napospas všetkému. Snažil som sa ju ochrániť pred bolesťou, ktorú by jej mohli spôsobiť iní, ale najväčšiu bolesť som jej spôsobil ja. Tá irónia.
That trying not to love you, only went so far
Trying not to need you, was tearing me apart
Now I see the silver lining, from what we're fighting for
And if we just keep on trying, we could be much more
pokúšať sa nemilovať ťa len zašlo ďalej
pokúšať sa nepotrebovať ťa ma trhalo na kusy
teraz vidím tú útechu, pre ktorú sme bojovali
a ak sa budeme ďalej snažiť, mohli by sme byť oveľa viac
Zdvihol som pohľad. Slzy jej stekali po lícach, krútila hlavou a ja som sa zrazu úplne zmätený díval ponad jej plece a zhlboka vdychoval vôňu jej vlasov.
Povzdychla si a pretočila oči. Celý užasnutý som na ňu hľadel, ako mi chytila ruky a silne ich priložila na jej chrbát. Pozrela na mňa a zasmiala sa s úľavou, že som späť, že som sa vrátil, že sme spolu...
Povzdychla si a pretočila oči. Celý užasnutý som na ňu hľadel, ako mi chytila ruky a silne ich priložila na jej chrbát. Pozrela na mňa a zasmiala sa s úľavou, že som späť, že som sa vrátil, že sme spolu...
Už to bolo niekoľko mesiacov, čo som sa vrátil späť a ona to viac nerozoberala. Možno sa na to podvedome snažila zabudnúť a ani by som sa jej nečudoval. Ale ja som sa nemohol zbaviť výčitiek, jednak z toho, že som ju opustil a na druhej strane z toho, že som sa k nej vrátil a pokračoval v tomto... šialenstve. Bolo šialenstvo už len vziať si ju a tým aj z nej spraviť zatratenca. Vôbec som sa nečudoval jej rodičom, že nechceli, aby si ich dcéra vzala práve mňa. No ešte väčším šialenstvom bolo mať s ňou dieťa. Niežeby som to plánoval. Ale tomu dieťaťu som zničil budúcnosť. Nikomu by som neprial zažiť ten pocit, že sa ťa ľudia stránia. A ja som ten pocit "daroval" ďalej...
Bolo iné, keď išlo len o mňa. Lenže len o mňa nešlo odkedy som spoznal Doru.
'Cause trying not to love you
Oh, yeah, trying not to love you
Only makes me love you more
Only makes me love you more
Only makes me love you more
Only makes me love you more
pretože pokúšať sa nemilovať ťa
pokúšať sa nemilovať ťa
spôsobilo len to, že ťa milujem ešte viac
spôsobilo len to, že ťa milujem ešte viac
Strhol som sa šokom, keď som odrazu zozadu pocítil teplé objatie.
"Nevravel som ti, aby si zostala dnu? Je zima," povedal som namrzeným tónom, hoci mi vôbec neprekážalo, že mi skrehnuté ruky vtlačila do svojich a zohrievala ich.
"Áno, ale vravel si aj, že ti to nebude trvať dlho..." zasmiala sa mi do ucha a šibalsky sa usmiala. Tento jej výraz poznám až pridobre.
Neviem, čo som čakal, ale určite nie, že mi prútikom prilevituje sneh za krk.
Chvíľu som sa len otriasal a skackal v snahe urýchliť proces topenia, ale pri pohľade na jej veselý výraz som sa neubránil smiechu.
"Nikdy si nenecháš ujsť príležitosť," skonštatoval som, hneď ako som bol schopný vôbec rozprávať bez klepotania zubov.
Uškrnula sa. "Poď už dnu, lebo zamrzneš," zvážnela odrazu a ťahala ma smerom do domu.
"Ešte som to nedokončil..." namietol som slabo, pretože si čelo oprela o moje a prstami mi klepkala po líci.
"A prečo to robíš po muklovsky?" opýtala sa so záujmom, neuvedomujúc si pôsobenie jej medového hlasu na moje odhodlanie pokračovať v práci bez mágie.
"Vlastne ani neviem," zamrmlal som a pohľadom preskočil z nej na vianočný stromček ležiaci na snehu. Vianoce. Doba bola príliš zlá na to, aby mohli byť sviatkami pokoja. No stále nie natoľko zlá, aby neboli sviatkami lásky a radosti.
Odtiahla sa. "Tak ťa nechám, ale koláče už sú hotové..." nadhodila a čakala, ako zareagujem. Ale jedlo nebolo to, čo som teraz potreboval.
"Nie, počkaj. Máš pravdu," zamrmlal som skôr pre seba, zdvihol prútik a absolútne nedokonale upravil stromček tak, aby sa dal postaviť do stojana. Teda, aspoň dúfam, že sa bude dať. "Tak, hotovo."
Usmiala sa a objala ma, v čom jej trochu bránilo vypuklé bruško. Tvár si oprela o moje plece a rukami ma hladila po chrbte. Vibrácie, ktoré tým vyvolala v mojom tele, sa rozšírili až do končekov prstov. Už mi vôbec nebola zima.
Chcel som ju pritisnúť bližšie k sebe, no anatómia jej tela mi to nedovoľovala. Ruky som jej jemne priložil na bruško a trhane ich odtiahol, keď malé koplo. Vlastne to bolo skôr láskavé štuchnutie. "Pohlo sa," oznámil som úplne zbytočne.
Dora sa zasmiala. "Vážne? Kebyže nepovieš, ani o tom neviem!"
Naoko urazene som sa odvrátil a potom ju rýchlo pobozkal tak, aby to nečakala. Chcel som ju umlčať, okrem iného. Bozky mi s rovnakou intenzitou oplácala. Jej ruky mi blúdili cez vlasy a tie moje zase popod jej kabát. Cítil som, ako malé kope, takmer akoby v mojom tele.
"Poďme dnu," nahlas vydýchla Dora a privrela oči, keď som jej nosom prechádzal po líci a ďalej dole po krku.
"Hej, poďme." Lenivým švihnutím prútika som skontroloval bezpečnostné zaklínadlá.
Ako sme vchádzali dnu a ja som zamykal dvere, niečo potichu cinklo, dotklo sa kľučky. Pozrel som sa na ruku. Obrúčka na prstenníku. Až vtedy som si uvedomil, že som si ju nikdy nezložil. A ani som sa už nechystal.
MIRA | 29. prosince 2011 v 20:46 | 
okej, stratila som nervy. Prepáčte mi, že je to také natisnuté, ale už ma z toho ide poraziť. Z nejakého dôvodu mi blog nechce zmeniť článok, aj keď v upravených je zmenený. A moja trpezlivosť má hranice a na tie sa dá naraziť dosť rýchlo... okej, snáď sa to dá prečítať aj keď to nie je až také prehľadné...