31. července 2011 v 23:57 | Evanska
Písať to zrovna 31. 7. mi príde až príhodné, ale po druhom pozretí a s viac potterovskou spoločnosťou sú postrehy predsa len pozornejšie... :)
ps: áno, ešte žijem. A ďakujem za všetky komentáre :):)
Huh, nemáte pri tých posledných vetách pocit deja vu? Lebo ja áno. Nejako sa vtierajú do každého príspevku... :D
Z kina som vybehla nadšená, hoci nadšená bola najmä časť filmového fanušíka. Keby som to neporovnávala s knihou, tak by som film označila ako skvelý, ale niektoré scény z knihy jednoducho chýbali. Najväčšiu skazu prežil (irónia, že neprežil :D) Voldemort, "slovenský" hlas, ktorý už tradične znel, akoby nevedel chytiť dych, to celé len podčiarkoval, no a samozrejme zaklincovalo to to neslávne známe objatie Draca. Well, paródie na to sú ale bohovské!
A celkovo, vzťah medzi Harrym a Voldemortom, spôsob ich boja mi nejako veľmi nešmakoval (plus ich chýbajúci rozhovor pred duelom). Ako medzi ich prútikmi mohlo fungovať priori incantatem, keď už nemali jadrá-dvojičky? (a vôbec, ten istý prútik). Keď už sme pri prútikoch, Harry to svoj neopravil bazovým! A hej, som perfekcionista, keď sa už pýtate :D
Okrem iného som si nadávala, prečo som, dohája, dopredu pozerala všetky tie ukážky a Tv spoty, pretože veľa scén som už videla a z tých útržkov potom od nich čakala viac... Neodporúčam byť príliš nedočkavý.
Chýbajúce scény, samozrejme, chýbali - Percyho návrat, Fredova smrť (hoci Ron a George zničení pri Fredovom mŕtvom tele hrali perfektne), Ginnina hádka s pani Weasleyovou, Nevillovo knižné zabitie Nagini (hoci ten príhovor bol skvelý - ďalšia "made me cry" scéna), oslava na narodenie malého Teddyho... a našlo by sa plno ďalších, ale zároveň aj tých "nových" filmových, ktoré boli úžasné :) Všetky tie hlášky typu: "Bratov má dosť, ale Harry je len jeden!" "Si dobrý" "Kto to povedal? Ja!" "Akože BUM? Áno, bum! Spýtajte sa pána Finnigana, ten už má nejaké skúsenosti"... a pod. boli perfektné a spôsobili, že som sa smiala viac ako na nejakej komédií :) Ale asi s tým malo niečo spoločné aj to očakávanie, napätie a ukončenie... Pri odovzdávaní 3D okuliarov som sa cítila ako nadrogovaná z hp, nielen vyburcovanými emóciami a smiechom cez slzy, ale hlavne tak, že by som si najradšej hneď "vpichla" ďalšiu dávku... :)
Nuž a každý jeden doslovný citát z knihy ma až hrial pri srdci :) A Alanovi Rickmanovi patrí osobitná zmienka - bol absolútne perfektný! Aj nekompletný Princov príbeh bol úžasný, malá Lily neuveriteľne nádherná (až na tie hnedé oči...) Alan sa konečne mohol prejaviť a pri pohľade naňho objímajúceho mŕtvu Lily... no, slzné kanáliky sa činili. A činili sa aj naďalej, Fredovo, Dorino a Remusovo mŕtve telo, Harryho rozlúčka s Ronom a Hermionou (hoci by ma tá scéna iritovala, ale herecké výkony hlavného tria a moja nalomenosť mali svoj účinok), no a nakoniec scéna v lese, okrem Remusa s doslovnými citátmi a Harryho pokusom dotknúť sa Lily... z maskary dávno nič nezostalo a vreckovky v tichu sály šušťali...
Epilóg ma, prekvapivo nedostal, alebo nie spôsobom, akým som to čakala. Po všetkých tých fotkách so zostaršenými hercami sa mi to zdalo viac úsmevné a sčasti iritujúce ako slzy púšťajúce. Harryho s Ginny akoby spájala len obrúčka na prste, ktorá sa tam ocitla náhodou, Lily Luna takmer blondína, James bez jeho výstrelkov, chýbajúci Teddy (čo Warnerovcom neviem odpustiť) a väčšina postáv bez replík. Chýbal mi Ron, teda jeho hlášky (Snaž sa ho poraziť pri každom teste, Rosie", "Ak nebudeš v Chrabromile, vydedíme ťa, ale nenaliehame"), ktoré celý epilóg robili úžasným nadľahčeným koncom. Takým tým, ktorý ukazuje, že toto koniec napriek všetkému nie je.
A hoci som to nečakala, lebo si nemyslím, že filmami niečo končí, pri východe z kina som mala ten pocit. Po Daroch smrti (knihe) sme stáli na niečo čakali, stále tu boli filmy a zrazu... titulky, vypnutie svetiel a nič. Aj keď nič len na prvý, povrchný pohľad. Pretože niečo zostalo/táva, a to nielen svetový rekord v množstve predaných kníh a prelom v histórií kinemtografie. Mne dal Harry úžasné detstvo. Dospievala som s ním a budem aj ďalej. Nadviazala nové priateľstvá, našla nový spôsob trávenia voľného času, nový svet. Našla som vďaka nemu samú seba.
Takže už môžem dodať asi len - ďakujem Harry/Jo :)
The story will live in you. (Daniel Radcliffe)
No story lives unless someone wants to listen. The stories we love best do live in us forever. So whether you come back by page or by the big screen, Hogwarts will always be there to welcome you home. (J.K. Rowling)
Myslím,že v celom tomto článku si vystihla všetky moje pocity do poslednej bodky ;)